Senin, 19 Juni 2017

Diskurso 20 de Maio 2017, Dies Natalis no Tomada de Posse ba Strutura FORESKO Periodo 2017-2018

Diskurso Badak hosi Julius Dos Santos, Representante FORESKO Senior
 Seremonia 20 de Maio 2017, Dies Natalis no Tomada de Posse ba Strutura Foresko Foun Ba Periodo 2017-2018,
Depok, Yogyakarta; 20 Mei 2017

Obrigado barak ba tempo no oportunidade. Uluk nanain hau lahaluha hatoó agradese ba Aman Maromak nebe mak fo ona nia graca no tulun ba povo Timor Loro Sa’e hodi hetan ukun rasik an. Tamba Nai Maromak nia tulun ba ita nia assuwain matebian sira hodi manan iha luta hasoru kolonialismo sira maka ohin kalan ita bele hasoru malu iha fatin ida nee. Segundo, hau La haluha mos hato’o hau nia respeito ba tiu ho tian sira nebe mak marka presensa iha seremonia ida ne. Ikus liu Hau la haluha hato’o hau nia respeito ba Sesepo Foresko, Chefi Tuan no Chefi Foun Foresko ho nia membros tomak, Kolegas no maluk komvidados sira hotu....
Hakuak Boot no Bonoiti Todos.
Maluk sira.
Loron 20 de Maio 2002 sai hanesan loron historiku ba povo Timor Loro Sae tomak. Tamba ho loron ida ne, nasaun hotu-hotu iha mundo rekonhese Timor-Leste sai nudar nasaun soberano ida. Ho loron ida nee, mundo rekonhese Timor-Leste nia existensia nudar nasaun ida nebe Livre no Independente. Tan ne,e loron 20 de Maio sai hanesan loron boot ba povo Timor oan tomak.Tamba liverdade no independente nebe mak ita hetan agora dadaun, neé liberdade nebe mak ita nia herois sira sosa kotu ho sira nia isin ho ran.
Maun alin sira.
Ita nudar gerasaun foun ba futuru nasaun Timo-Leste, ita laos sai hanesan deit agent of change maibe ita mos tenki sai hanesan agent of pioner no mos social agent Tamba liverdade no independensia ne laos vim ou ikus hosi povo Timor nia luta, maibe restaurasaun ba ukun rasik an ne, hanesan inisiu hosi povo Timor nia luta atu dezemvolve rai doben Timor Loro Sae, liu-liu ba gerasaun foun ba futuru nasaun Timor-Leste. Ita hotu hatene katak, Liu tia tinan 15 Timor-Leste ukun rasik an, maibe ita hare iha ita nia nasaun laran, sei mosu problematika oi-oin, hanesan krisi 2006 ne’be halo povo Timor-Leste odio malu, oho malu, konsidera malu hanesan inimigo nst. Krisi 2006 nia impacto ne ate agora ita sei hare, entre gerasaun foun mos sei cria rasismo, loro saé-loro monu sei mosu iha gerasaun foun. Enquanto; baihira ita hare didiak krisi ne laos mosu mesak, maibe iha kotuk, iha autor politiko balu mak halimar iha kotuk hodi soran nia povo rasik, to’o ikus povo sira mak sai vitima. Pior liu tan, ita moris iha era globalismo, halo ema barak ma justifika Timor-Leste hanesan nasaun nebe mak kiak iha mundo, Timor-Leste rekonhese hanesan failed nation. Iha parte seluk, mosu predisaun oin-oin hosi  katak ita nia Mina nebe mak sai hanesan sumber kehidupan ba povo Timor nia futuru sei maran iha tinan 20 ou 30 oin mai. Ita mos labele taka matan ba investasaun liur (foreign investment) nebe mak namkari iha Timor-Laran tomak. Iha era kapitalismo no imperealismo nebe mak sai hanesan manifestasaun hosi globalismo, la iha nasaun boot ida mak ajuda nasaun kiik gratuita. Bainhira iha nasaun ida halo expansion (ekspansi) iha nasaun seluk maka sira iha targeto la seluk excepto atau halo multiply (melipatgandakan) ba sira nia profit (keuntungan atau laba) ou atu halo sira nia nasaun riku ba beibeik. Problematika hirak ne’e sei sai hanesan obstaclo ou desafius boot ida ba ita gerasaun foun ba nasaun Timor-Leste iha futuru oin mai.
Entaun, ita nudar gerasaun foun, ita tenki hakaas an, kadi nafatin ita nia kapasidade intelectuais, ita prepara ita nia an ho kapasidade nebe maksismo, hodi bele hadia no dezemvolde ita nia rai doben Timor. Tamba ita labele taka matan no husik deit ita nia Nasaun ho kondisaun hanean Nasaun Kiak hela deit. Ita tenki luta, ita tenki hamrik iha oin, hodi hadia ita nia Nasaun sai diak liutan hanesan Nasaun seluk iha mundo. Liu-liu dezemvolvimento iha Municipio Koba-Lima. Atu responde problematika hirak nebe maka mosu iha rai doben Timor, liu-liu iha municipio Koba-Lima, FORESKO (Forum Estudante Koba-Lima) mosu hanesan fatin ida atu mobiliza Estudante Timor-Oan, liu-liu studante hosi Municipio Koba-Lima, atu cria no dezemvolve lideransa foun ba futuru Timor-Leste. Organizasaun FORESKO sai hanesan manifestasaun hosi herois sira nia luta atu responde problematika nebe ma mosu iha Timor. Hateten momos ona iha lei Inan no Lei Oan (AD/ART FORESKO) artigu 6 no 7 katak, Organizasaun FORESKO hari atu prepara studante hosi municipio Koba-Lima ninia kapasidade intelectuais liu hosi aspeto toeria no pratika atu bele kompete iha prosesu dezemvolvementu iha Timor Leste, liu-liu iha munisipio Koba-Lima iha futuru oin mai.
Liau tia tinan 9, maske hasoru desafius oi-oin, ate agora FORESKO sei hamrik metin nafatin. Ita tenki rekonhese katak FORESKO sempre produce estudante nebe ho kualidade diak. Ho nia jargaun Hamutuk Ita Forte, tinan-tinan FORESKO sempre mobiliza estudante foun, atu estuda hamutuk, dezemvolde kapasidade intelectuais, hodi prepara an ba prosesu dezemvolvimento iha rai doben Timor liu-liu iha Municipio Koba-Lima.
Ikus liu, hau hakarak hato’o katak, Kalan ida nee sai hanesan kalan special ba FORESKO. Tan ne hau lahaluha hato’o hau nia parabens ba Chefe foun ho nia struturas tomak ne’be mak halo ona juramento atu lidera FORESKO ba periodo 2017-2018. Ita hotu spera katak, ba oin FORESKO bele hamrik metin nafatin, hodi produce studante ho kapasidade nebe mak diak liu tan. Hau mos la haluha  hatoo hau nia parabens no bemvindo ba mebros FORESKO foun. Mai Ita hamutuk, hametin ita nia tali fraternidade no unidade hodi hadi hadia FORESKO diak liau tan.
Mak ne deit mak hau hatoo, ba maluk sira atensaun hau hatoo obrigadu wain.
Viva Timor-Leste
Viva Foresko
Viva Gerasaun Foun Ba Futuru Timor-Leste
Share:

0 Comment:

Posting Komentar

Monggo, Jika Anda Ingin Komentar, Tapi Tolong Gunakan Bahasa Yang Sopan.
Monggo, Jika Anda Ingin Kritik, Tapi Tolong Kritik Yang Membangun.

Total Pageviews

Theme Support